Challenges
Datasets
Workspaces
Papers
Discussions
Leaderboard
Log inSign up
Challenges
Datasets
Workspaces
Papers
Discussions
Leaderboard
Blog
Job Board
Q3AS

© 2026 Aqora Quantum S.A.S.

TermsPrivacyLegal Notice

Hardness Graphs and Practical Experiments in Post-Quantum Cryptography

Lucia Hirnerová

Published Jan 1, 2026• 0 citations
OpenAlex

Abstract

Táto práca skúma matematické problémy, ktoré tvoria základ algoritmov v súčasnej postkvantovej kryptografii, a vzťahy medzi nimi. Kvantové počítanie predstavuje hrozbu pre súčasné šifrovacie systémy, a preto je téma postkvantovej kryptografie čoraz relevantnejšia. Národný inštitút pre štandardy a technológie (NIST) a Kórejská postkvantová kryptografia (KpqC) už štandardizovali niekoľko protokolov, ktoré využívajú rôzne techniky na zabezpečenie bezpečnej komunikácie. Väčšina týchto protokolov je založená na kódovaní alebo mriežke, ale zvažujú sa aj iné možnosti. Tieto problémy je dôležité preskúmať a pochopiť ich vzájomné súvislosti. Potom môžeme predpokladať ich NP-zložitosť. Zistené vzťahy sme zmapovali v grafe a roztriedili do sekcií podľa typu problému, na ktorom sú založené. Tento graf sme spolu s SVP simulátorom následne zreplikovali v Python webovej aplikácií, aby bol prístupný bežnému používateľovi.

Related papers

Combination of post-quantum and classical algorithms in TLS 1.3

Martin Bak

Cieľom tejto práce je analyzovať a porovnať možnosti kombinácie postkvantovej a klasickej kryptografie v protokole TLS 1.3. Od príchodu kvantových počítačov možno s istotou povedať, že niektoré algoritmy už nebudú dostatočne bezpečné alebo efektívne v praxi. Ako reakcia na tieto hrozby sa za dlhodobé riešenie považuje postkvantová kryptografia. Keďže postkvantové algoritmy ešte neprešli tak dôkladnou analýzou ako klasické kryptografické schémy, v súčasnosti sa ako prechodné riešenie využíva hybridná kryptografia, ktorá kombinuje klasické a postkvantové algoritmy s cieľom zachovať kompatibilitu a zároveň zabezpečiť potrebnú úroveň bezpečnosti. Práca sa zameriava na implementáciu konzolovej klient-server aplikácie, ktorá ukazuje praktické porovnanie dostupných hybridných kryptografických schém. Implementácia využíva knižnicu OpenSSL rozšírenú o poskytovateľa OQS, WolfSSL, GnuTLS a knižnicu BoringSSL, pričom všetky poskytujú rôzne hybridné a postkvantové algoritmy. Aplikácia meria vybrané parametre handshake TLS, najmä dobu trvania. Výsledná správa poskytuje dôkladné porovnanie vybraných štandardizovaných aj zatiaľ neštandardizovaných algoritmov.

•Jan 1, 2026•0 citations

Search and Transport in Quantum Walks

Matej Prekop

V posledných rokoch, bolo do výzkumu kvantových počítačov vynaložené veľke úsilie, s ktorým prišla aj potreba porozumieť kvantovému počítaniu. Kvantové algoritmy sú nevyhnutnými nástrojmi, ktoré potrebujeme vymyslieť a vylepšiť, aby sme efektívne využili teoretickú výpočetnú silu kvantových počítačov. Táto bakalárska práca, sa zaoberá čím viac populárnejším kvantovým modelom nazývaným kvantová prechádzka, konkrétne variantou diskrétneho času. V tejto práci skúmame základy kvantového počítania spolu so základnými pojmami parametrov riadiacich vlastnosti kvantových prechádzok. Rozsiahlo popisujeme kvantové prechádzky, vymenujeme a krátko predstavujeme rôzne modely kvantových prechádzok a ukážeme prepojenie medzi nimi a Groverovým algoritmom. Okrem toho, skúmame využitie kvantových prechádzok na vyľadávanie v databázach, perfektný prenos stavu a transport, kde táto časť tvorí jadro tejto práce. Následne vyšetrujeme vlastnosti vyhĺadávania a transportu na konkrétnych grafoch ako hviezdový graf a kompletý graf.

•Jan 5, 2026•0 citations

Výměna klíčů založená na isogeniích supersingulárních eliptických křivek

Drhová Klára

Tato bakalářská práce se zabývá implementací výměny klíčů založené na isogeniích supersingulárních eliptických křivek, která se řadí do postkvantové kryptografie. S příchodem kvantových počítačů se dnes používané šifrovací systémy stanou prolomenými a budou nahrazeny novými. Postkvantová kryptografie nabízí takové kandidáty. K implementaci byl vybrán dnes velmi rozšířený programovací jazyk C++ spolu s matematickou knihovnou PARI. Byla vytvořena fungující aplikace realizující výměnu klíčů, jejíž největším přínosem je jednoduchý návrh, který ilustruje základní principy algoritmu výměny klíčů a umožňuje jeho snadné porozumění.

•May 21, 2016•0 citations

Securing Quantum Key Distribution: Architecture, Threats, and Deployment Strategies

Sebastian Štefko

Pokroky v kvantovém počítání nás nutí zkoumat a implementovat nové metody ke klasické kryptografii s veřejným klíčem. Jednou z alternativ je kromě postkvantové kryptografie takzvaná kvantová distribuce klíče. Tato technika je spojena s budováním speciálních sítí schopných distribuovat sdílený klíč mezi libovolné dvě komunikující strany. Nejprve vysvětlíme bezpečnostní důsledky, které kvantové počítače představují pro dnes široce používané algoritmy asymetrické kryptografie. Jako řešení, kterým se budeme dále zabývat, jsou sítě pro kvantovou distribuci klíče. Je zmíněno několik reálných implementací a následně detailně popsána architektura s důrazem na bezpečnost. Je vysvětlena podstata informační bezpečnosti a provedena bezpečnostní analýza kvantových sítí. Její součástí je navržený bezpečnostní profil pro systém pro správu klíčů v kvantových sítích, napsaný podle specifikace Common Criteria. Dále navrhujeme techniky pro zvýšení bezpečnosti v obleastech: (i) doručení klíče k uživateli, (ii) posílení bezpečnosti klíče a (iii) propojení sítí. Nakonec vyvineme metodologii pro vývoj, implementaci a provozování kvantových sítí tak, aby mohla být aplikována na tyto nové sítě.

•Jun 18, 2024•0 citations

Quantum-Resistant User Privacy

Daniel Prachař

Tato diplomová práce se zabývá nastupující hrozbou kvantových počítačů a analýzou kvantově odolných metod pro ochranu soukromí. Obě témata jsou aktuálně hojně diskutovaná v oblasti bezpečnosti a kryptografie. Kvantové počítače představují riziko pro určité současné kryptografické systémy, proto je nezbytné analyzovat a vytvořit nové bezpečné metody, které budou této hrozbě odolávat. S rostoucí digitalizací osobních údajů se technologie chránící soukromí (PETs) stávají nezbytností, avšak jejich dosavadní realizace často spoléhají na zranitelné asymetrické algoritmy. Teoretická část práce se zaměřuje na popis kvantových počítačů, kvantových jevů a jejich dopadů na současnou kryptografii. Následně je analyzován současný stav vývoje kvantových počítačů, jsou představeny rodiny postkvantové kryptografie včetně aktuální standardizace a popsány současné metody pro ochranu soukromí uživatelů. Poté je provedeno porovnání výpočetní a paměťové náročnosti protokolů s nulovou znalostí (zk-SNARK, zk-STARK), skupinových podpisů a schémat atributové autentizace, které vycházejí z odborné literatury. Na základě tohoto porovnání byla posouzena vhodnost nasazení zmíněných metod v praxi a pro demonstraci konkrétního uživatelského scénáře byla vybrána konstrukce atributových pověření autorů Argo et al. Praktická část práce se věnuje implementaci tohoto řešení do podoby plně funkčního webového demonstrátoru. Navržená softwarová architektura kombinuje nízkoúrovňové kryptografické jádro v programovacím jazyce C s asynchronní orchestrační vrstvou v programovacím jazyce Python a interaktivním uživatelským rozhraním. Vyvinutý demonstrátor pokrývá celý životní cyklus pověření, od bezpečného vydání přes lokální zašifrované uložení až po anonymní prokázání vlastnictví atributů pomocí důkazu s nulovou znalostí. V závěru práce je provedeno výkonnostní zhodnocení demonstrátoru. Výsledky měření prokazují, že optimalizovaný postkvantový systém dosahuje latencí přijatelných pro reálné nasazení na běžných výpočetních zařízeních.

•Jan 1, 2026•0 citations

Imperfect Randomness in Quantum Information Processing

Matej Pivoluska

Nahodnosť je veľmi hodnotný zdroj v mnohých oblastiach modernej vedy. Typicky, vo vacsine aplikacii je vyžadovana dokonala nahodnosť -- uniformne distribuovane bity nezavisle od akýchkoľvek iných dat. Tento predoklad je casto využivaný pri analýze algoritmov a protokolov. Nanesťastie, je veľmi zložite dokazať už len fakt, že akýkoľvek zdroj nahodnosti je dostatocne nepredvidateľný. Požiadavka uniformnej distribucie sa v tomto svetle zda takmer nemožna. V dosledku týchto uvah je doležite zistiť, ci sa daju v aplikaciach efektivne použivať slabe zdroje nahodnosti -- neuniformne nahodne procesy ciastocne nezavisle od vonkajsich dat. Tento problem bol dokladne prestudovaný v klasickom spracovani informacie. Trochu prekvapivo, až donedavna existovalo veľmi malo srudii dopadu slabej nahodnosti na kvantove spracovanie informacie. V troch hlavných kapitolach tejto prace sa venujeme trom roznym temam prepojeným spolocnou temou slabej nahodnosti v kvantovom spracovani informacie. V kapitole 3 ukazujeme, že sifrovanie klasických sprav do qbitov zvysuje bezpecnosť kryptosystemu v pripade, že tajný kľuc použitý v symetrickom sifrovani je iba slabo nahodný. Toto je v silnom kontraste s klasickými siframi, kde nie je možna žiadna bezpecnosť ani s relativne silnými zdrojmi nahodnosti. V sirsom zmysle tento výsledok ukazuje, že kvantove zdroje možu pomocť pri klasických ulohach implementovaných pomocou nedokonalej nahodnosti. V kapitole 4, naopak ukazujeme negativny výsledok. Predstavujeme v nej utok na protokol kvantoveho zdieľania kľuca, ktorý využiva slabu nahodnosť v jednej faze protokolu. Takýto utok vyžaduje iba veľmi malý vplyv utocnika na generator nahodných cisel použitý na implementaciu protokolu. Piata kapitola ide trochu iným smerom. Ukazujeme v nej, ako sa da extrahovať dokonala nahodnosť so slabeho zdroja za pomoci kvantových zariadeni. Navyse, protokol je tzv. nezavislý na zariadeniach -- nepotrebujeme poznať presnu specifikaciu zariadeni. Toto je zaujimavý výsledok, pretože uloha extrahovania dokonalej nahodnosti s jedneho zdroj aslabej nahodnosti je v klasickom pripade nemožna.

•Jan 1, 2015•0 citations
Táto práca skúma matematické problémy, ktoré tvoria základ algoritmov v súčasnej postkvantovej kryptografii, a vzťahy medzi nimi. Kvantové počítanie predstavuje hrozbu pre súčasné šifrovacie systémy, a preto je téma postkvantovej kryptografie čoraz relevantnejšia. Národný inštitút pre štandardy a technológie (NIST) a Kórejská postkvantová kryptografia (KpqC) už štandardizovali niekoľko protokolov, ktoré využívajú rôzne techniky na zabezpečenie bezpečnej komunikácie. Väčšina týchto protokolov je založená na kódovaní alebo mriežke, ale zvažujú sa aj iné možnosti. Tieto problémy je dôležité preskúmať a pochopiť ich vzájomné súvislosti. Potom môžeme predpokladať ich NP-zložitosť. Zistené vzťahy sme zmapovali v grafe a roztriedili do sekcií podľa typu problému, na ktorom sú založené. Tento graf sme spolu s SVP simulátorom následne zreplikovali v Python webovej aplikácií, aby bol prístupný bežnému používateľovi.
Cieľom tejto práce je analyzovať a porovnať možnosti kombinácie postkvantovej a klasickej kryptografie v protokole TLS 1.3. Od príchodu kvantových počítačov možno s istotou povedať, že niektoré algoritmy už nebudú dostatočne bezpečné alebo efektívne v praxi. Ako reakcia na tieto hrozby sa za dlhodobé riešenie považuje postkvantová kryptografia. Keďže postkvantové algoritmy ešte neprešli tak dôkladnou analýzou ako klasické kryptografické schémy, v súčasnosti sa ako prechodné riešenie využíva hybridná kryptografia, ktorá kombinuje klasické a postkvantové algoritmy s cieľom zachovať kompatibilitu a zároveň zabezpečiť potrebnú úroveň bezpečnosti. Práca sa zameriava na implementáciu konzolovej klient-server aplikácie, ktorá ukazuje praktické porovnanie dostupných hybridných kryptografických schém. Implementácia využíva knižnicu OpenSSL rozšírenú o poskytovateľa OQS, WolfSSL, GnuTLS a knižnicu BoringSSL, pričom všetky poskytujú rôzne hybridné a postkvantové algoritmy. Aplikácia meria vybrané parametre handshake TLS, najmä dobu trvania. Výsledná správa poskytuje dôkladné porovnanie vybraných štandardizovaných aj zatiaľ neštandardizovaných algoritmov.
V posledných rokoch, bolo do výzkumu kvantových počítačov vynaložené veľke úsilie, s ktorým prišla aj potreba porozumieť kvantovému počítaniu. Kvantové algoritmy sú nevyhnutnými nástrojmi, ktoré potrebujeme vymyslieť a vylepšiť, aby sme efektívne využili teoretickú výpočetnú silu kvantových počítačov. Táto bakalárska práca, sa zaoberá čím viac populárnejším kvantovým modelom nazývaným kvantová prechádzka, konkrétne variantou diskrétneho času. V tejto práci skúmame základy kvantového počítania spolu so základnými pojmami parametrov riadiacich vlastnosti kvantových prechádzok. Rozsiahlo popisujeme kvantové prechádzky, vymenujeme a krátko predstavujeme rôzne modely kvantových prechádzok a ukážeme prepojenie medzi nimi a Groverovým algoritmom. Okrem toho, skúmame využitie kvantových prechádzok na vyľadávanie v databázach, perfektný prenos stavu a transport, kde táto časť tvorí jadro tejto práce. Následne vyšetrujeme vlastnosti vyhĺadávania a transportu na konkrétnych grafoch ako hviezdový graf a kompletý graf.
Tato bakalářská práce se zabývá implementací výměny klíčů založené na isogeniích supersingulárních eliptických křivek, která se řadí do postkvantové kryptografie. S příchodem kvantových počítačů se dnes používané šifrovací systémy stanou prolomenými a budou nahrazeny novými. Postkvantová kryptografie nabízí takové kandidáty. K implementaci byl vybrán dnes velmi rozšířený programovací jazyk C++ spolu s matematickou knihovnou PARI. Byla vytvořena fungující aplikace realizující výměnu klíčů, jejíž největším přínosem je jednoduchý návrh, který ilustruje základní principy algoritmu výměny klíčů a umožňuje jeho snadné porozumění.
Pokroky v kvantovém počítání nás nutí zkoumat a implementovat nové metody ke klasické kryptografii s veřejným klíčem. Jednou z alternativ je kromě postkvantové kryptografie takzvaná kvantová distribuce klíče. Tato technika je spojena s budováním speciálních sítí schopných distribuovat sdílený klíč mezi libovolné dvě komunikující strany. Nejprve vysvětlíme bezpečnostní důsledky, které kvantové počítače představují pro dnes široce používané algoritmy asymetrické kryptografie. Jako řešení, kterým se budeme dále zabývat, jsou sítě pro kvantovou distribuci klíče. Je zmíněno několik reálných implementací a následně detailně popsána architektura s důrazem na bezpečnost. Je vysvětlena podstata informační bezpečnosti a provedena bezpečnostní analýza kvantových sítí. Její součástí je navržený bezpečnostní profil pro systém pro správu klíčů v kvantových sítích, napsaný podle specifikace Common Criteria. Dále navrhujeme techniky pro zvýšení bezpečnosti v obleastech: (i) doručení klíče k uživateli, (ii) posílení bezpečnosti klíče a (iii) propojení sítí. Nakonec vyvineme metodologii pro vývoj, implementaci a provozování kvantových sítí tak, aby mohla být aplikována na tyto nové sítě.
Tato diplomová práce se zabývá nastupující hrozbou kvantových počítačů a analýzou kvantově odolných metod pro ochranu soukromí. Obě témata jsou aktuálně hojně diskutovaná v oblasti bezpečnosti a kryptografie. Kvantové počítače představují riziko pro určité současné kryptografické systémy, proto je nezbytné analyzovat a vytvořit nové bezpečné metody, které budou této hrozbě odolávat. S rostoucí digitalizací osobních údajů se technologie chránící soukromí (PETs) stávají nezbytností, avšak jejich dosavadní realizace často spoléhají na zranitelné asymetrické algoritmy. Teoretická část práce se zaměřuje na popis kvantových počítačů, kvantových jevů a jejich dopadů na současnou kryptografii. Následně je analyzován současný stav vývoje kvantových počítačů, jsou představeny rodiny postkvantové kryptografie včetně aktuální standardizace a popsány současné metody pro ochranu soukromí uživatelů. Poté je provedeno porovnání výpočetní a paměťové náročnosti protokolů s nulovou znalostí (zk-SNARK, zk-STARK), skupinových podpisů a schémat atributové autentizace, které vycházejí z odborné literatury. Na základě tohoto porovnání byla posouzena vhodnost nasazení zmíněných metod v praxi a pro demonstraci konkrétního uživatelského scénáře byla vybrána konstrukce atributových pověření autorů Argo et al. Praktická část práce se věnuje implementaci tohoto řešení do podoby plně funkčního webového demonstrátoru. Navržená softwarová architektura kombinuje nízkoúrovňové kryptografické jádro v programovacím jazyce C s asynchronní orchestrační vrstvou v programovacím jazyce Python a interaktivním uživatelským rozhraním. Vyvinutý demonstrátor pokrývá celý životní cyklus pověření, od bezpečného vydání přes lokální zašifrované uložení až po anonymní prokázání vlastnictví atributů pomocí důkazu s nulovou znalostí. V závěru práce je provedeno výkonnostní zhodnocení demonstrátoru. Výsledky měření prokazují, že optimalizovaný postkvantový systém dosahuje latencí přijatelných pro reálné nasazení na běžných výpočetních zařízeních.
Nahodnosť je veľmi hodnotný zdroj v mnohých oblastiach modernej vedy. Typicky, vo vacsine aplikacii je vyžadovana dokonala nahodnosť -- uniformne distribuovane bity nezavisle od akýchkoľvek iných dat. Tento predoklad je casto využivaný pri analýze algoritmov a protokolov. Nanesťastie, je veľmi zložite dokazať už len fakt, že akýkoľvek zdroj nahodnosti je dostatocne nepredvidateľný. Požiadavka uniformnej distribucie sa v tomto svetle zda takmer nemožna. V dosledku týchto uvah je doležite zistiť, ci sa daju v aplikaciach efektivne použivať slabe zdroje nahodnosti -- neuniformne nahodne procesy ciastocne nezavisle od vonkajsich dat. Tento problem bol dokladne prestudovaný v klasickom spracovani informacie. Trochu prekvapivo, až donedavna existovalo veľmi malo srudii dopadu slabej nahodnosti na kvantove spracovanie informacie. V troch hlavných kapitolach tejto prace sa venujeme trom roznym temam prepojeným spolocnou temou slabej nahodnosti v kvantovom spracovani informacie. V kapitole 3 ukazujeme, že sifrovanie klasických sprav do qbitov zvysuje bezpecnosť kryptosystemu v pripade, že tajný kľuc použitý v symetrickom sifrovani je iba slabo nahodný. Toto je v silnom kontraste s klasickými siframi, kde nie je možna žiadna bezpecnosť ani s relativne silnými zdrojmi nahodnosti. V sirsom zmysle tento výsledok ukazuje, že kvantove zdroje možu pomocť pri klasických ulohach implementovaných pomocou nedokonalej nahodnosti. V kapitole 4, naopak ukazujeme negativny výsledok. Predstavujeme v nej utok na protokol kvantoveho zdieľania kľuca, ktorý využiva slabu nahodnosť v jednej faze protokolu. Takýto utok vyžaduje iba veľmi malý vplyv utocnika na generator nahodných cisel použitý na implementaciu protokolu. Piata kapitola ide trochu iným smerom. Ukazujeme v nej, ako sa da extrahovať dokonala nahodnosť so slabeho zdroja za pomoci kvantových zariadeni. Navyse, protokol je tzv. nezavislý na zariadeniach -- nepotrebujeme poznať presnu specifikaciu zariadeni. Toto je zaujimavý výsledok, pretože uloha extrahovania dokonalej nahodnosti s jedneho zdroj aslabej nahodnosti je v klasickom pripade nemožna.